xxx

change your mind.

13. září 2015 v 12:33 | Laura.
Ja sa ospravedlňujem, že som sa na to všetko tak veľmi vysrala. Mať úspešný blog, písať duchaplné články, pravidelné odozvy, to všetko sa spája s organizovanou osobnosťou a to už musím konečne priznať, že ja nie som. Vyhýbala som sa tomu, ozvať sa. Mám príliš veľa absurdných myšlienok, ktoré sa sama bojím dať dokopy na jedno miesto a vidieť ich jasne. But here we go again.

Mala som pomerne náročné obdobie, výdavky, zháňanie peňazí, riešenie konfliktov v roli poštára. Niežeby som z toho depkovala a tak. To nie. Len mi to liezlo na nervy.
Čo ma trápi, sú opäť naše milé nemilé medziľudské vzťahy. Nemám za sebou žiaden vzťah, nejak sa im vyhýbam, alebo to proste nevyšlo. Vopred upozorňujem, nie som primitívna jeblina, príklad takej uvádzať netreba. Problém je v tom, že som typ človeka, ktorý musí mať na všetko konkrétny príklad, konkrétny záver, konkrétny pocit. Neznášam tápať.

Keď už nájdem niekoho, kto by o mňa stál, začnú sa vo mne zmietať dve osobnosti. Prvá, ktorá by sa možno bola schopná aj namotať napriek tomu, že jeho charakter prevyšuje vzhľad, a druhá, ktorá je povrchná piča, zaradila by týpka do friendzone a rozhliadala sa po jeho pekných kamarátoch. Hej, taká hlúpa som, že by som to urobila takému zlatému chlapovi.
Do toho všetkého sa pripletie ďalšia emócia. Nadobudla som pocit, že za poslednú dobu som v určitých smeroch vyspela, minimálne v postojoch a celkovo medziľudských vzťahoch. Menej riešim, mám viac v piči. Opäť sa začnú vo mne biť dve časti. Jedna, novšia, by robila to, čo chce, aj keď nevie čo; mala by v prdeli následky; bola by vypočítavá napriek karme. Druhá, empatická, nechce nikomu ublížiť (ale taktiež by nekonala proti svojim pocitom, aspoň nie úplne).

Please, Laura, stop this bullshit and try to be funny again.

dva mesiace potenia sa ako divá sviňa a.k.a. SUMMER 2015

30. srpna 2015 v 22:39 | Laura.
Veru, už aj ja priznávam, že je koniec, bla bla. Robila som všetko preto, aby som zhromáždila všetky potrebné materiály pre fotodokumentáciu, ako môj život prebiehal v tomto skurvenom teple. Enjoy.


- umiestnili sme sa v Cene Národného žrebčína Topoľčianky, v Cene mesta Trenčianske Teplice- všade 3. miesto <3
- zažila som krásne letné ranné vychádzky, kde sme stretali stáda jeleňov (aj 60, teraz machrujem, ale skoro som sa posrala)


- po 4x stretnutie s delfínmi, videli sme morskú kravu (nápadne sa ponáša na môjho koňoša) a 2x sa mi podarilo pohladkať karetu obrovskú, bitches! :D
- úspešne som odrážala vpády Egypťanov typu "Do you have a boyfriend? Don´t you wanna?"

príjemné dopoludnie.

23. srpna 2015 v 10:52 | Laura.
REZNE.
Ako píšem relatívne prvý úvodný článok, vysmážam rezne. Prvý krát v živote, evidentne, pretože mi zhoreli na uhoľ. A úplne seriózne hovorím, poslala som fotku dvom ľuďom, ktorí sa ma pýtali, či sa mi posral pes. Bez srandy.

Fajn, vysmážala som ich dve hodiny dozadu, ale nevedela som, ako mám začať článok. Ako opäť, po rokoch, píšem na blog, spomínam si na tú milú-nemilú slovenčinu, a zas a raz ma prekvapuje, koľko čiarok musíme písať. Interpunkcia nie je moja kamoška. (kedysi ani nominatív plurál nebol, stále sa zoznamujeme)

MÚDRE SLOVÁ.
Podľa mňa k vedeniu úspešného blogu stačí dobrá osobnosť, mozog (s návodom na používanie) a kvalitný fotoaparát. Na bode číslo jedna a tri pomerne zlyhávam, takže sa to pokúsim vyrovnať tým mozgom.
 
 

Reklama